|
|
späť
Ako pocítiť nesmrtelnosť? Besedy svätého Lukáša
1. júla 1945
Nedávno som šiel po Černigovskej ceste, ktorá vedie do Kyjeva. Na okraji cesty, po bočných cestičkách, šli do Kyjeva húfy, mnohé húfy ľudí. Pred nimi šiel vysoký starček a za ním ženy, mladé i staré, s batohmi a palicami. Šli pokojným, tichým krokom.
Šli, šli a šli... dlhé týždne, dlhé mesiace. Opýtal som sa ich, odkiaľ idú. Všetci boli zďaleka. Uprostred nich boli aj takí, ktorí prešli po tisíc vierst.
Čo ich viedlo do Kyjeva?
Viedol ich smäd po pravde, smäd po nesmrteľnosti. Bolo pre nich ťažké žiť v tomto svete nepravdy, v tomto svete zla, nenávisti, lži a násilia. Ich život bol ťažký a bezútešný. Videli, že zlí a nečestní ľudia často žijú v blahobyte a čestní, krotkí a pokorní nesú ťažký kríž utrpení. Ich duše sa nemohli zmieriť s takou neznesiteľnou nespravodlivosťou. Celým srdcom verili v nesmrteľnosť. Verili, že tam, u Boha, pri tróne nebeského Otca, žije najvyššia a večná pravda. Verili, že tam a iba tam je pokoj a svätá láska. Celým srdcom sa zo života tmy obracali k svetlu. Tak, ako sa všetko živé obracia k slnečnému svetlu, tak aj ich duše, zaťažené utrpením, sa obracali k svetlu, hľadali pravdu. A v hľadaní tejto pravdy, hľadaní svetla, prešli pešo tritisíc vierst.
Šli do Kyjevo-Pečerskej lavry, kde sa toľko sužovali, tak veľa sa modlili a postili ctihodní a svätí...
Šli kvôli tomu, aby tam pocítili nesmrteľnosť, pretože vedeli, že títo svätí sú nesmrteľní a že stoja pred trónom Najvyššieho. A ľudia sa náhlili k nim, náhlili sa za nesmrteľnosťou.
A preto húfy ruského národa idú a vždy pôjdu do lavry – Kyjevo-Pečerskej, Trojickej, Počajevskej, na Solovki, do Sarova, aby sa svojimi srdciami pripojili k svetlu, aby si oddýchli tam, kde získavali večný pokoj naši ctihodní otcovia, svätí a čudotvorci, ktorí si obľúbili Pána Isusa Christa oveľa viac, než svojho otca alebo matku, aby vzali svoj kríž a nasledovali Christa.
Kvôli menu Isusa Christa zanechali doma svojich bratov a sestry, otca a matku a dostali stokrát viac, zdedili večný život.
V nich sa naplnili slová Isusa Christa: „Preto ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojim Otcom, ktorý je v nebesiach; Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden. A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (Mt 10, 32, 37-38). „Niet nikoho, kto by opustil dom alebo bratov alebo sestry alebo matku alebo otca alebo deti alebo pole pre mňa... a nedostal by stokrát toľko... v budúcom veku však večný život“ (Mk 10, 29, 30).
Nie je falošné, nie je falošné toto Christovo slovo. Svedčí o tom, že keď som svoje deti opustil a odovzdal ich Bohu, On sa o nich postaral. A je možné, že boli vychované lepšie, než by som to mohol urobiť ja sám. A Pán mi dal stokrát viac detí. Dal mi všetkých vás. Dal mi vaše srdcia a keďže poznám vašu lásku, na túto vašu vrúcnu lásku odpovedám svojou láskou k vám. Hľa, koľko veľa mám teraz detí. Hľa, aké pravdivé je Christovo slovo.
Čistí a zbožní ruskí ľudia idú v húfoch na sväté miesta preto, aby vzdali úctu tým, ktorí znášali za Christa ťažké, neopisateľné utrpenia, tým, o ktorých apoštol Pavol hovorí, že skúsili potupu, bitku, dokonca okovy a temnice, boli bití kameňmi, prepílení tak, ako bol pílou prepílený svätý prorok Izaiáš, podrobili sa mučeniu, zomierali pod mečom, túlali sa v kozích kožiach, znášajúc biedu a utrpenie; tí, ktorých celý svet nebol hodný, sa túlali po púšťach, po horách a zemských úžľabinách!
Sú to tí, ktorí prešli cestou, ktorú im ukázal Pán, Isus Christos, ktorý povedal, že „tesná je brána a úzka cesta, ktorá vedie do večného života a na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet“ (Jn 16, 33).
Teraz oslavujeme pamiatku všetkých svätých a pred nami je jasný oblak svedkov o Isusovi Christovi.
„Preto aj my, keďže toľký oblak svedkov máme okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko obkľučuje a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. Hľaďme na Isusa, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, ktorá Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu. Myslite na toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov proti sebe, aby ste neustávali a neklesali na mysli“ (Žid 12, 1-3) a šli tesne za Christom.
Zdroj: http://www.info.orthodox.sk/?texty&id=5, preklad: Štefan Šak
Untitled Document
|