Pekné popoludnie!
štvrtok 28. marca 2024

Stiahnuť mp3!
kalendár juliánsky gregoriánsky

sviatok má Svätý muč. Agapios a s ním ďalší šiesti mučeníci
ZAJTRA sviatok má Svätí mučeníci Sabinus a Papas

sviatok má Naši prepodobní otcovia Hilarión Nový a Štefan Divotvorca
ZAJTRA sviatok má Náš prep. o. Marek, aretúzsky bis., a Cyril, diakon

Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!


aktuálna verzia stránky TU
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015/2016
----------------------------------------------------------------------------------------------
späť

O raji (sv. Andrej, blázon pre Christa)


Nasledujúce riadky sú rozprávaním sv. Andreja, blázna pre Christa, svojmu vernému priateľovi, kňazovi Nikoforovi. Prečítajte si ich, prosím, pozorne až do konca a aj takto spoznajme „čo pripravil Boh tým ktorí Ho milujú“ (1 Kor 2, 9 – 10).

(Pozn: „blázni pre Christa“ to sú ľudia, ktorí v očiach svetského človeka sa javia ako blázni, pomätenci, ale pri tom sú na veľmi vysokej duchovnej výške. Neraz mali takýto ľudia rôzne dary od Boha. V histórii Cirkvi sa ich však nevyskytovalo mnoho.)

„Uvidel som sa v nádhernom a prekrásnom raji a náramne som sa v duchu radoval a premýšľal som : Čo to je?... Viem, že žijem v Konštantinopoli (dnešný Istanbul). Ako som sa ocitol tuná, to neviem pochopiť. Spozoroval som, že som oblečený do svetlého odevu, ktorý bol utkaný akoby z bleskov. Veniec, ktorý som mal na hlave, bol upletený z veľkých kvetov a opásaný som bol kráľovským remeňom.

Radujúc sa tejto kráse umom i srdcom, divil som sa nevysloviteľnej nádhere Božieho raja a nadšene som po ňom chodil. Bolo tam veľa sadov, v ktorých rástli vysoké stromy. Ich koruny sa kývali a tým obveseľovali oči a z konárov vychádzala nádherná vôňa. Niektoré stromy boli neustále rozkvitnuté iné boli okrášlené zlatými listami a ďalšie mali na sebe rôzne plody nevysloviteľne krásne a chutné. Tieto stromy nie je možné prirovnať k žiadnym stromom, ktoré rastú na zemi, pretože ich vysadila Božia ruka a nie ľudská. V týchto sadoch bolo nespočetné množstvo vtákov, ktoré mali zlaté krídla, iné ich zase mali biele ako sneh a ďalšie ich mali rôznofarebné. Vtáky sedeli na konároch rajských stromoch a prekrásne spievali. Od sladkého som sa prestal vnímať, až tak vychutnávalo moje srdce ľubozvučný spev a zdalo sa mi, že ich hlas bolo počuť až do nebeských výšin. Nádherné sady tu stali pekne v radoch, akoby pluk pri pluku. V tom čase, keď som sa medzi sadmi radostne prechádzal, uvidel som rieku, ktorá tiekla medzi nimi a zavlažovala sady. Na druhom brehu rieky bola vinica a vinná réva mala zlaté lístie a tiež strapce boli pozlatené a rozkošne viseli. Zo štyroch strán tam povievali tiché a ľubozvučné vetry a vďaka ním sa stromy v sadoch kolísali a svojimi listami robili divný šum.

Potom som sa veľmi divil a pocítil som , že stojím oveľa vyššie než nebeská obloha. Mládenec, ktorý mal tvár podobnú ako slnko išiel predo mnou. Išiel som za ním a hľa, uvidel som veľký a nádherný Kríž, ktorý sa podobal na dúhu. Okolo neho stáli speváci, ktorý vyzerali ako plameň a spievali sladkú pieseň – oslavujúc Hospodina ukrižovaného na Kríž. Mladík, ktorý išiel predo mnou, pristúpi ku Krížu, pobozkal ho a na naznačil mi, aby som to urobil tiež. Padol som k svätému Krížu a so strachom a s veľkou radosťou som ho bozkal, nasýtil som sa nevysloviteľnou duchovnou sladkosťou a pocítil som oveľa príjemnejšiu vôňu než v raji. Keď som odchádzal od Kríža, pozrel som sa dole a uvidel som pod sebou priepasť, pretože sa mi zdalo, že chodím po vzduchu. Začal som sa báť a zakričal som k tomu, ktorý ma doprevádzal: „Bojím sa, aby som nespadol do týchto hĺbok.“ A on, obrátiac sa ku mne, povedal mi: „Neboj sa, musíme vystúpiť ešte vyššie“ a podal mi ruku.

Keď som sa kŕčovite chytil za jeho ruku – ocitli sme sa nad druhou vrstvou. Uvidel som čudných mužov, ktorí boli spokojní a radosť z ich sviatku sa nedala vysloviť ľudským jazykom. Potom sme vstúpili do akéhosi zázračného plameňa, ktorý nás nepálil, ale len osvetľoval. Žasol som nad tým a ten, ktorý ma doprevádzal, sa obrátil ku mne, podal mi ruku a povedal: „Musíme vystúpiť ešte vyššie.“

Vtedy sme sa ocitli nad tretím nebom, kde som uvidel a začul množstvo Nebeských Síl, ktoré spievali a oslavovali Boha. Prišli sme až k závesu, ktorý žiaril ako blesk, pred ktorým stali strašne veľkí mládenci a podobní boli ohnivému plameňu. Ich tváre žiarili viac ako slnko a v rukách mali ohnivé zbrane a okolo nich stálo strašné a nespočetné množstvo nebeského vojska.

Mladík, ktorý ma doprevádzal, mi povedal: „Keď sa záves odtiahne a uvidíš Vládcu – Christa, vtedy sa pokloň oltáru Jeho slávy.“ Keď som to počul, striasol som sa a zaradoval. Objal ma úžas a nevýslovná radosť. Stál som a pozeral, kedy sa záves odtiahne. Odtiahla ju nejaká ohnivá ruka a uvidel som svojho Hospodina, ako niekedy prorok Izaiáš, ktorý sedel na veľkom a vyvýšenom tróne obklopený Serafínmi. Mal purpurový odev a Jeho tvár žiarila nevysloviteľným svetlom a On obrátil s láskou svoje oči ku mne. Uvidiac Ho, padol som pred Ním tvárou na zem – pokloniac sa jasnému a strašnému trónu Jeho slávy. Nie je možné opísať radosť, ktorú som pocítil vtedy, keď som uzrel Jeho tvár. A ešte aj teraz, spomínajúc si na tento pohľad, naplňujem sa nevysloviteľným pokojom. So strachom som ležal pred Vládcom diviac sa Jeho veľkému milosrdenstvu, že mne, hriešnemu a nečistému človeku, dovolil predstúpiť pred Neho a uzrieť Jeho Božskú nádheru. Bol som dojatý, rozmýšľajúc o svojej nedôstojnosti, rozjímajúc o veľkosti môjho Vládcu a opakoval som si slová proroka Izaiáša: „Ó, ja úbožiak – človek, ktorý mám špinavé ústa, lebo mi bolo umožnené vidieť Môjho Hospodina svojimi očiam“ (6, 5). A začul som, že najmilosrdnejší môj Stvoriteľ vyslovil ku mne najčistejšími a najsladšími Svojimi ústami tri Božské slová, ktoré tak uspokojili moje srdce a tak som vzbĺkol láskou k Nemu, že som sa celý topil ako vosk od duchovného tepla a splnili sa nado mnou slová Dávida: „Moje srdce je ako vosk, topí sa mi v mojich vnútornostiach“ (Ž 33, 15).

Potom celé vojsko zaspievalo nevýslovné krásnu pieseň. Potom som sa ani sám neviem ako ocitol v raji. Prišla mi na um myšlienka, že som nevidel Najsvätejšiu Bohorodičku a hľa, vidím akéhosi muža, ktorý bol svetlý ako oblak a nosil kríž a ten mi povedal: Chcel si tu azda uvidieť Najsvätejšiu Kráľovnú Nebeských Síl? Teraz jej tu niet. Odišla na veľmi úbohý svet, kde pomáha ľuďom a potešuje tých, ktorí trpia. Ukázal by som ti, kde sa teraz nachádza Jej Svätosť, avšak už niet času. Ty sa musíš vrátiť, tam odkiaľ si prišiel – tak prikazuje Vládca. Keď mi to povedal, zdalo sa mi, že sladko usínam. Keď som sa zobudil, uvidel som, že sa nachádzam na tom mieste, kde som bol predtým.“


Svätý Andrej o tom hovorí: „Videl som sa, akoby bez tela, pretože som necítil, že mám telo. Ako sa zdá, bol som pravdepodobne v tele, no nepociťoval som váhu tela. Necítil som nijaké telesné potreby počas dvoch týždňov, pokiaľ trvalo vytrženie. A práve to ma privádzalo k myšlienke, že som bol bez tela. Neviem, ako to mám pravdivo povedať. Najlepšie to vie Boh, ktorí vidí až do srdca.“

Podobne ako aj sv. Andrej, boli do raja uchvátení viacerí ľudia, ktorí žili zbožne, žili podľa Evanjelia. Tak napríklad aj samotný apoštol Pavel pokorne píše o sebe v tretej osobe: „Viem o človeku v Christovi, ktorý pred štrnástimi rokmi - či už v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie - bol uchvátený až do tretieho neba. A viem o tom istom človeku - či už v tele či mimo tela, neviem, Boh to vie – bol uchvátený do raja a počul nevysloviteľné slová, ktorá človek nesmie vysloviť.“

Aj keď opis sv. Andreja, blázna pre Christa, sa nám zachoval celkom podrobný, aj tak neviem opísať krásu budúceho života v Kráľovstve Božom... Veď človek ako dokáže žasnúť len nad touto dočasnou prírodou tu na zemi! A aké to bude vo večnosti?

Pripomeňme si preto slová: „ANI OKO NEVIDELO, ANI UCHO NESLÝCHLO, ČO PRIPRAVIL BOH TÝM, KTORÍ HO MILUJÚ. BOH TOTIŽ ZJAVIL NÁM TO SVOJÍM DUCHOM“ (1 Kor 2, 9 – 10).

zdroj: O raji a nebe, sv. biskup Ignác (Brjančaninov)
Upravil: Redakčná rada internetového portálu (RRIP)



Untitled Document