|
|
späť
47. poučenie prepodobného Feodora Studitu
V stredu prvého týždňa veľkého pôstu
O pôste, bezvášnivosti a čistote
Otcovia, bratia! Tieto dni svätého pôstu, v ktorých sa nachádzame, sa v porovnaní s ostatnými dňami v roku podobajú na tichý prístav, kde sa všetci zhromažďujú a nachádzajú duchovné utíšenie. No nie sú to len mnísi, ale aj ľudia žijúci vo svete, malí a veľkí, mocní a podriadení, králi a kňazi. Pretože tento čas je užitočný a spasiteľný pre všetkých. Teraz sa v mestách a obydliach končia zmätky a neporiadok, rozmnožuje sa však oslava Boha a spievanie piesní, milosrdenstvo a modlitby, ktorými sa náš preblahý Boh nad nami zmiluje, upokojí naše duše a daruje nám odpustenie hriechov. Stačí len ak sa z celého svojho srdca k Nemu obrátime, padneme k Nemu s bázňou a chvením, sľubujúc zanechať každý zlý návyk. Kresťania žijúci vo svete majú učiteľov, t. j. svojich archijerejov a pastierov, ktorí ich vedú a učia. Lebo ako bojovníci potrebujú povzbudenie, tak aj tí, čo sa postia, potrebujú povzbudenie a utešenie od svojich učiteľov. A tak ako sa nachádzam medzi Vami na mieste predstaveného a igumena, mám za úlohu povedať Vám niekoľko slov o tomto duši spasiteľnom pôste.
Bratia! Pôst, to je obnovenie duše, lebo ako hovorí apoštol: nakoľko sa telo vyčerpáva a vädne od pôstneho podvihu, natoľko sa duša z dňa na deň obnovuje a stáva sa prekrásnou, žiari krásou, ktorú nám dal Boh od počiatku. A keď sa duša pôstom a pokáním očistí a skrášli, vtedy si ju Boh zamiluje a bude v nej žiť, tak ako hovorí Hospodin: prídeme s Otcom a príbytok si u neho vytvoríme (Jn 14, 23). Preto, ak je taká dôstojnosť pôstu a taká blahodať, že on (pôst) nás spraví Božím príbytkom, tak sme povinní privítať ho (pôst) s veľkou radosťou a veselosťou a vôbec sa netrápiť obmedzenosťou v jedle, veď ak Hospodin náš Isus Christos požehnal päť chlebov, nakŕmil nimi päť tisíc ľudí. Veď ak by chcel, tak by mohol rozkázať a nám by sa ukázali všetky zjavenia, no On nám preto dal príklad zdržanlivosti, aby sme sa zaoberali len nevyhnutným. Teraz, na začiatku sa nám pôst zdá byť namáhavým, ak však každým dňom budeme prikladať usilovnosť a sebaprinútenie, tak s Božou pomocou nám bude ľahšie. Ak chceme, aby bol náš pôst pravý a Bohom prijatý, tak so zdržanlivosťou v jedle sa zdržujme každého duševného a telesného hriechu, tak ako nás to učí verš (stichira), v ktorom sa píše: nezavŕšme pôst len zdržiavaním sa od jedál, ale odsúdením každej hriešnej vášne (stichovne na stichiry, utorok prvého týždňa pôstu na večerni). Chráňme sa lenivosti a nedbanlivosti vo svojom modlitebnom pravidle a v službe Cirkvi, avšak najviac zo všetkého sa chráňme ctižiadosti, závisti a nenávisti ako tajnej vášne ubíjajúcej dušu. Chráňme sa aj od zlých mravov a svojvoľnosti, t. z., že si nebudeme prisvojovať veci a plniť svoju vôľu. Pretože nič tak diabol nemá rád, ako keď nájde človeka, ktorý sa druhého nepýta a neradí sa s tým, kto ho môže dobre viesť. Vtedy nepriateľ oklame svojvoľníka a uloví ho všetkým, čo koná a pokladá za dobré.
Bdejme pozorne! Týka sa to zvlášť telesných vášní, pretože aj teraz, keď sa postíme, mnohotvárny diabol s nami zápasí zlými myšlienkami. Krásny na pohľad a prijateľný na ochutnanie sa zdá plod hriechu, no nie taký je aj ďalej. Tak ako jablko sa spočiatku zdá krásne, ale keď ho rozrežeš, vnútri je hnilé, tak isto aj telesná vášeň v sebe obsahuje pôžitok, ktorý, keď sa zavŕši hriech, ukáže sa horkejší ako žlč a ako obojstranný meč. To pretrpel aj náš praotec Adam, ktorý bol oklamaný diablom a zakúsiac z plodu neposlušnosti sa nádejal, že bude žiť, no našiel smrť. Takto strádajú od tých čias až doteraz všetci, ktorých zlými želaniami telesných vášní oklamal had (diabol). Lebo diabol je tma, ale javí sa a tvári sa ako anjel svetla. Tak vynálezca zla – satan, zlé ukazuje ako dobré, horké ako sladké, tmavé ako svetlé, škaredé ako krásne, smrť predstavuje ako život a týmto klame a mučí svet. Ale my, bratia, buďme osobitne vnímaví, aby nás neulovil svojou zlobou, a aby sme, podobne ako vtáky v honbe za potravou, neskončili v sieti. Svojim rozumom budeme ostražito skúmať prefíkanosť zloby a v každom prípade poznávať, kde sa skrýva zlo a chrániť sa od neho. Nadovšetko buďme horliví a starostliví v spievaní žalmov a v bohoslužbách a pozorne vnímajme to, čo sa číta. Lebo ako telo, kŕmiac sa chlebom, silnie a rastie, tak aj duša, kŕmiac sa Božím Slovom. Stále robme poklony; každý podľa svojich síl a koľko mu je udelené. Zaoberajme sa ručnými prácami, pretože podľa slova apoštola Pavla, kto nepracuje, nech ani neje (2 Sol 3, 10). Pomáhajme si navzájom, pretože jeden je slabý, druhý však silný. Neveďme spory medzi sebou, ale tvorme len dobro. Hovorme pekne, buďme pokojní, blahosklonní, milosrdní, krotkí, pokorní, naplnení milosrdenstvom a blahými plodmi. Boží pokoj nech ochráni naše srdcia a rozum a nech nás urobí dôstojnými Nebeského kráľovstva pri našom Pánovi Isusovi Christovi, ktorému patrí sláva a moc spolu s Otcom a svätým Duchom, teraz, vždy až na veky vekov. Amiň.
Zdroj: http://orthlib.ru/Feodor_Studit/47.html
Preklad: Redakčná rada internetového portálu (RRIP)
Untitled Document
|