|
|
späť
68. poučenie prepodobného Feodora Studitu
Vo svätý a veľký piatok.
O strašnom strádaní Hospodina nášho Isusa Christa
Otcovia, bratia! Ak hocikedy prídu zbožnému človeku na myseľ sväté strádania Hospodina nášho Isusa Christa, vyvolávajú v ňom dojatie, slzy a dušu privádzajú k veľkej pokore. Deje sa tak najmä teraz, v tieto sväté dni, keď sa toto všetko uskutočnilo. Čo to všetko je? Rada, ktorá bol zvolaná kvôli Jeho zabitiu; zviazanie, keď Ho vzali a poviazali a keď Ho vliekli na odsúdenie ako zločinca; státie na súde pred Pilátom; mučenie a vypočúvanie, keď Ho vodili na ďalšie súdy k Herodesovi, Ananiášovi a Kaifášovi; facky, zauškovanie, opľúvanie, vysmievanie a pohŕdanie, ktoré trvalo celú noc; výstup na Kríž, pribitie rúk a nôh; ochutnanie žlči a octu; prebodnutie boku a ďalšie udalosti, ktoré sa udiali spolu s týmto všetkým a ktoré by nemohol prijať ani celý svet a ktoré by nikto nemohol vypovedať, nielen jazyk ľudský, ale ani anjelský.
Bratia, preniknime hlbšie a uviďme veľkosť tohto nevysloviteľného tajomstva. Proti tomu, Kto pozná pohnútky ľudských sŕdc a pred Ktorým nie je utajená ani jedna ľudská myšlienka, zvolali radu, aby Ho zabili. Ten, Kto vládne a spravuje celý svet svojou vôľou, povelmi a svojou Božskou silou, sa oddáva do rúk hriešnikov. Toho, Kto velí oblakom, aby ovlažovali zem, vlečú zviazaného na súd. Ten, Kto zmeral svojou hrsťou vody a obopäl piaďou nebesá, meričkou prach zeme odmeral, odvážil vrchy na váhe a pahorky na závaží (Iz 40, 12), je zauškovaný od sluhov. Na hlavu Toho, Kto skrášlil zem kvetmi a rastlinami každého druhu, stromami a trávou, teraz nasadili tŕňovú korunu. Toho, Kto vysadil v raji drevo života, teraz obliekli do purpurového plášťu a povesili ho na drevo popravy. Aký je to veľký a rozum prevyšujúci pohľad! Keď to uvidelo Slnko, schovalo svoje lúče. Keď to uvidel Mesiac, zamračil (zatiahol) sa. Keď to pocítila zem, od strachu sa zatriasla. Keď to uvideli kamene (skaly), rozpadli sa. Celý svet smútil a všetko stvorenie bolo zmätené, keď uvidelo strádanie svojho Tvorca.
A ako my, bratia? Keď bezdušné, necitlivé živly sa správali akoby mali dušu a boli živé. Božou bázňou a tým, že videli, čo sa udialo, vystrašili sa a zmenili svoj poriadok, tak nás, rozumných ľudí, ktorí dostali od Boha nielen dobrodenie, ale za ktorých aj Christos zomrel, nedojme to všetko a nebudeme v tieto dni plakať? Nemali by sme byť ako nerozumný dobytok a necitlivé kamene? Nie, bratia, nie. Naopak, s Božou bázňou a chvením ospevujme a oslavujme Božské strádania nášho Hospodina Isusa Christa. Premeňme sa k dobru a ukrižujme sa spolu s našim Vládcom. A to odopretím a odseknutím svojej vôle, vzdialením sa od telesných pôžitkov a zlých túžob. Preto sa pozrime, čo všetko nás „núti“ a povzbudzuje k Božej láske. Kto z nás by kvôli láske k svojmu blížnemu sa nechal zatvoriť do väzenia alebo by chcel zomrieť za svojho milovaného? Ale náš preblahý Boh nie jedno alebo dve, ale mnohé a nespočítateľné strádania si zvolil vytrpieť kvôli nám odsúdeným. Mysliac na to, blažený Pavol pravdivo povedal: „Som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani mocností všetkých Anjelov, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Isusovi Christovi, našom Pánovi.“ (Rim 8, 38-39) Pretože takú lásku Boh prejavil k nám, že „dal aj svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto v Neho verí nezahynul, ale mal život večný“ (Jn 3, 16). Preto aj svätí si želali priniesť nejaký dar Bohu za takú veľkú lásku, ktorú nám On preukazuje. Pretože nemali čo priniesť, tak niektorí – mučeníci, priniesli svoju krv, druhí – prepodobní a spravodliví, vyčerpali a vysilili svoje telo pôstom a askézou a iní rozdali svoj majetok ako almužnu (milosrdenstvo), spievajúc s božským Dávidom: „Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal?“ (115, 3) Aj my, bratia, stále opakujme tieto slová a slúžme Mu nezištnou láskou a túžbou našej duše. Každodenne prikladajme poctivosť (dôkladnosť) a usilovnosť k dielam spásy, aby sme sa so svätými stali následníkmi večných bláh pri Isusovi Christovi, našom Pánovi, Ktorému patrí sláva a moc, spolu s Otcom a Svätým Duchom, teraz i vždy, až na večné veky. Amiň.
Zdroj: http://orthlib.ru/Feodor_Studit/68.html
Preklad: Redakčná rada internetového portálu (RRIP)
Untitled Document
|