|
|
späť
Začiatok pôstu
V pondelok (27. 2. 2012) pravoslávni veriaci začali obdobie 40-dňového Veľkého pôstu. V tento deň sa o čosi viac ako obyčajne kladie dôraz na modlitbu. Ľudia sa schádzajú do chrámov, kde sa konajú prvé pôstne bohoslužby.
Pôst a obdobie pôstu sú cestou k Pasche (ku dňu Vzkriesenia). No je to aj cesta k nekončiacemu Božiemu Kráľovstvu, k dokonalosti a blízkosti Boha.
Ako to všetko začína?
Obdobie pôstu nezačína pre pravoslávnych odrazu, akýmsi veľkým skokom. Už niekoľko nedieľ dopredu pripravuje Christova Cirkev svojich veriacich na nadchádzajúci Veľký pôst.
V nedeľu o Zakchejovi nás Cirkev povzbudzuje k odhodlaniu, ku chceniu priblížiť sa k Bohu. Ukazuje na dôležitosť toho, aby sme prekonali svoju lenivosť a urobili krok dopredu. Krok bližšie k Bohu.
Nedeľa Mýtnika a farizeja dáva do popredia pokoru. Tá, ktorá rodí každú jednu cnosť. Tá, ktorá stojí pri počiatku nášho uvedomenia si svojho hriešneho stavu. Teda otcovia cirkvi nám predkladajú ďalšiu zbraň do pôstu. Modlitbu spojenú s pokorným srdcom.
 Podobenstvo o mýtnikovi a farizejovi
Ďalšou nedeľou sa dostávame k podobenstvu o márnotratnom synovi. Čo je pokánie? Ako ho konať? Treba sa toho báť? Na tieto a mnohé iné otázky nachádzame odpovede práve v túto nedeľu.
 Podobenstvo o bludnom synovi
Mäsopustná nedeľa nám dáva odpoveď na to, kto je náš sudca. Hovorí o poslednom súde, na ktorom budú zjavené poklesky i neprávosti každého jedného z nás. No takisto nás Evanjeliová zvesť ubezpečuje o tom, že nás čaká milosrdný, no spravodlivý sudca.
 Ikona strašného súdu
Ako žiť? Ako prežiť nielen pôst, ale aj celý život? „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste urobili! Hladných ste nakŕmili, smädným ste utíšili smäd, väznených ste navštívili, chorých ste potešili svojou prítomnosťou, pocestných ste prijali!“ Práve takýto ľudia, činiaci dobro iným, vojdú do Nebeského Kráľovstva. Tu je návod ako žiť ako poslúžiť Bohu, cez našich blížnych. K tomu nás povzbudzuje Cirkev v nedeľu odpustenia alebo o vyhnaní Adama z raja u nás známa ako Syropustná.
 Ikona vyhnania z Raja
V túto nedeľu sa po večerni na niektorých cirkevných obciach zvykne slúžiť tzv. Čin proščenija, na ktorom všetci prítomní, počínajúc kňazom prosia o odpustenie svojich blížnych.
Tak pripravený kresťan vstupuje do obdobia Veľkého pôstu. Pondelok, prvý deň pôstu sa napríklad na našom kňazskom seminári v Prešove začínajú bohoslužby o 8-mej ráno a trvajú asi do 13-tej hodiny poobedňajšej. Po krátkom oddychu sa o 17-tej začína v katedrálnom chráme Velikoje povečerije s čítaním kajúcneho kánonu prepodobného Andreja Krétskeho.
 Svätí Andrej Krétsky a Mária Egyptská
Skoro väčšinu času ma vtedy človek možnosť stráviť na bohoslužbách v chráme, v prítomnosti svojho Stvoriteľa. Vtedy má čas na seba samého. A vlastne celé pôstne obdobie by pre kresťana malo byť obdobím, kedy sa najviac zo všetkého sústredí sám na seba a Boha. Kedy sa človek ponorí do útrob svojho srdca a snaží sa spoznávať seba, svoje skutky a prehodnocuje svoj život i činy.
„Postimsja bratije duchovni, postimsja i tilesni!“
(Bratia, postime sa duchovne i telesne)
Takto sa spieva v jednej z nespočetných stichír, ktoré nám rozprávajú ako sa postiť, ktoré nám pripomínajú, čo za obdobie nastalo a k čomu sa máme pripraviť.
Podľa typikonu sa pravoslávny kresťan má zdržiavať mäsa, vajíčok, mlieka, syrov a vlastne všetkých potravín živočíšneho pôvodu.
Prečo je to tak? Načo je to dobré?
Christos v Evanjeliu hovorí: „Luhár, ako môžeš povedať milujem Boha a svojho blížneho nenávidíš? Ako môžeš milovať Niekoho, koho nevidíš, keď máš problém milovať svojho brata?“
A presne je to podobné aj s pôstom. Ako chceme bojovať a pokoriť duševné vášne, hriechy, ktoré nie sú hmatateľné, keď si nebudeme dať vedieť rady s vecami, ktoré vidíme a môžeme sa ich dotknúť? Práve preto je dôležitý i telesný pôst. Aj pôst od jedla. Veď ako ináč chceme pokoriť svoje telo? Ako ináč dosiahnuť to, aby nie ono bolo naším pánom ale, aby sme my ním vládli? Pôst je cvičenie sa v trpezlivosti a striedmosti.
Mnohí zbožní kresťania podľa vzoru mníchov prvé dni Veľkého pôstu vôbec neprijímajú stravu. Iní zase dodržujú pôst aj od oleja, teda stravy pripravovanej s olejom. A dokonca zachovávajú dni suchojadenija, teda dni, kedy podľa vzoru monastierskych pravidiel sa neprijíma varená strava.
Ľudia vo svete, teda mimo monastiera, dodržujú rôzne úrovne pôstu podľa svojho uváženia alebo po rade s duchovníkom. Zmieňujem sa tu o tom preto, lebo si myslím, že je potrebné i dnes mať pred sebou vzory, ktoré nás tiahnu ďalej. A na druhej strane aj v dnešnej dobe je pôst rovnako reálny ako kedysi, o čom svedčia práve títo zbožní pravoslávni veriaci. Naozaj pôst je veľká vec a vyzdvihuje ho aj sám Spasiteľ Isus Christos. „Vari neviete, že tento druh sa vyháňa jedine modlitbou a pôstom?“ Dohovára Christos svojím učeníkom, keď nemohli vyhnať z posadnutého človeka zlého ducha. Teda tu je ďalší dôvod, prečo dodržiavať pôst. Keď chceme s Božou pomocou vyhrať nad pokušeniami a sieťami pokušiteľa, pôst sa stáva nevyhnutnou zbraňou, ktorá nám otvára duchovné oči a pod Božím vedením pomáha prekonať silu nepriateľa – diabla.
Teda i my, poháňaní túžbou po dokonalosti a Božej blízkosti, posilňovaní modlitbou, ubezpečení láskou nášho Stvoriteľa, vydajme sa s pokorou na cestu pôstu, na cestu konania dobrých skutkov, na cestu k dokonalosti, ktorú nájdeme jedine v Bohu a Spasiteľovi našom Isusovi Christovi.
S prianím blahosloveného Veľkého pôstu nehodný brat v Christu
Alexander Haluška, prezident Bratstva pravoslávnej mládeže na Slovensku - SYNDESMOS
Untitled Document
|