|
|
späť
Otázka
„Sláva Isusu Christu. Všimol som si, že ľudia sa väčšinou pýtajú ohľadom gréckokatolíckej cirkvi. Ja by som sa chcel opýtať skôr na postoj Pravoslávnej cirkvi ku protestantským hnutiam, hlavne však na kalvinizmus. V čom sú rozdielni od Pravoslávnej cirkvi. Ďakujem.“
Miro
Odpoveď
Milý Miro
„Keď chceme hovoriť o protestantských hnutiach, je potrebné v prvom rade povedať, že nejde o jednoliaty celok, ale o niekoľko hlavných a značné množstvo vedľajších učení, prúdov, ideí a foriem. Ak by sme chceli opísať všetky rozdiely v tomto hnutí od pravoslávnej tradície, potrebovali by sme na to veľmi veľa priestoru a myslím, že to ani nie je potrebné. Pokúsim sa Ti opísať iba ich hlavné črty, najpodstatnejšie rozdiely a podstatu veci. Protestantské hnutia, ako o tom hovorí už ich názov, vznikli ako protest alebo reakcia na rôzne nedostatky, pokrytectvo, scholastiku a formalizmus v živote a učení stredovekého náboženského prostredia západnej Európy. Najdôležitejšími spoločenstvami, ktoré povstali z tohto hnutia sú luteráni alebo evanjelici, kalvíni a anglikáni. Na ich pôde potom vzniklo veľké množstvo ďalších protestantských spoločenstiev a siekt. V protestantských hnutiach sa napriek vzbure proti všelijakým neduhom, žiaľ veľmi skoro a silno prejavil čisto ľudský faktor. Toto spôsobilo, že sa o protestantskom hnutí ako celku nedá hovoriť ako o čistej snahe o návrat k pôvodnej viere kresťanskej Cirkvi. Aj tá časť, ktorá sa o tento návrat usilovala, skončila nakoniec, až na malé výnimky, spolu s ostatnými frakciami tak, že vytvorila iba ďalšie náboženské spoločenstvá, ktoré sa v niektorých otázkach vrátili k pôvodnej viere, ale v mnohých iných sa od pôvodnej viery ešte viac vzdialili. Protestantské hnutia odstránili prehnané zveličovanie postavenia rímskych pápežov, pokúsili sa o obnovenie záujmu o štúdium Svätého Písma a neformálny prístup k duchovnému životu. Na druhej strane však v snahe odstraňovať nedostatky, odstránili a znevážili aj veľa dobrých a pôvodných tradícií, svätých obyčajov a učení Cirkvi. Až na výnimky (u evanjelikov) odstránili úctu k ikonám, popierajú význam modlitieb k Bohorodičke a svätým, veľmi obmedzili vykonávanie Eucharistie, pričom ju považujú iba za symbol alebo spomienku. Väčšina z nich neverí v skutočné premenenie chleba a vína na Telo a Krv Isusa Christa. V lepšom prípade pripúšťajú iba duchovnú (nie telesnú) prítomnosť Christa pri vykonávaní a prijímaní Eucharistie. Po vykonaní Eucharistie nepovažujú prinesené dary chleba a vína za ničím zvláštne, preto ich neskôr buď znovu posväcujú alebo niektorí dokonca vylievajú do odpadu. Väčšina z nich si ponechala pozmenené a nesprávne učenie rímskych katolíkov o pochádzaní Svätého Ducha aj od Christa, v dôsledku čoho už Boha Otca už nepovažujú za jediný prameň všetkého. Všeobecne sa ich teológia vyznačuje veľkým liberalizmom. Trochu zjednodušene sa dá povedať, že každý ich teológ môže chápať a učiť teológiu do značnej miery rôzne a podľa svojho subjektívneho chápania. V dôsledku toho sa ich učenie dosť mení. Nemá pevné základy, preto je aj dosť ťažké ho skúmať a urobiť si o ňom stabilnú mienku. Veľa záleží od toho s kým hovoríme, kedy s ním hovoríme a z ktorého hnutia pochádza. Najprv protestanti tvrdili, že k spáse nie sú potrebné dobré skutky, ale iba viera. Teraz už hovoria, že k spáse je nutná činná viera prejavená aj skutkami. Švédski protestanti sa zasa najnovšie pokúšajú presadiť učenie, že peklo neexistuje. Čo sa týka konkrétne kalvínov, tí sa od nás odlišujú najmä učením o bezpodmienečnom predurčení niektorých ľudí k spáse a blaženosti a iných k záhube, pričom človek podľa nich nemôže svoj osud nijako ovplyvniť. Aj toto učenie u nich prechádza rôznymi zmenami. Bohoslužby spočívajú iba v modlitbách, kázni a speve piesní bez obradov. Ich kostoly sú bez ikon a kríža. Namiesto kríža majú na kostolných vežiach kohúta alebo hviezdu. Neuznávajú Svätú Tradíciu. Z Tajín hovoria iba o Eucharistii a Krste a nemajú pôsty. Protestantské hnutia v poslednej dobe dosť zachvátila takzvaná charizmatická obnova. Toto nové hnutie sa z pohľadu pravoslávnej duchovnosti vyznačuje nie obnovením darov Svätého Ducha, ale pôsobením démonov. Túto tému veľmi dobre vysvetľuje o. Serafím Rose v knihe Pravoslávie a náboženstvo budúcnosti a v ďalších jeho dielach. Toľko k učeniu a činnosti protestantov. Na záver by som len dodal to, čo platí o našom vzťahu k všetkým nepravoslávnym. Nedajme sa nakaziť ich bludmi a nemajme s ich bludmi a obradmi nič spoločné. Milujme však zo srdca ich samotných a správajme sa k nim vždy s ozajstnou, nehranou a skutočne úprimnou láskou. Máme dosť svojich hriechov a máme čo robiť, ak chceme z nás samotných vykoreniť množstvo nepravoslávnych bludov, vášní a zla."
S láskou v Christu
jerej Štefan Pružinský, ml.
3. január 2009
Untitled Document
|