|
|
späť
Otázka
„Sláva Isusu Christu! Duchovný otče, aký je rozdiel medzi hriechom ako takým a smrteľným hriechom? Čo znamená pre pravoslávneho kresťana, keď spácha smrteľný hriech voči tomu, keď spácha nie smrteľný. Ako sa líšia kroky kresťana a cirkvi pokiaľ kresťan spácha ten či onen hriech? Môžu oba typy hriechov byť odpustené alebo si ich kresťan vezie so sebou až do dňa posledného súdu ako bremeno? Pri svätej tajine krstu v pravoslávnej cirkvi Hospodin odpúšťa všetky druhy hriechov, alebo je to trošku inak? Za odpovede vopred ďakujem.“
Martin
Odpoveď
„Smrteľný hriech je každý hriech, ktorý človek pácha vedome, dlhší čas (keď sa mu stane vášňou) a nečiní z neho pokánie. Takýmto hriechom môže byť rovnako vraždenie ako aj napríklad rozprávanie prázdnych slov. Ak ktorýkoľvek hriech konáme vedome, dlhší čas a bez pokánia, stane sa nám osudným a privedie nás k úplnému duchovnému spustnutiu, odsúdeniu a večnému zatrateniu. Ak naopak akýkoľvek hriech vykonáme skutočne nechtiac, z chvíľkovej slabosti, ktorú sme sami nezapríčinili, alebo hoci sme ho aj konali vedome a dlho, ale prestali sme ho robiť a učinili sme z neho úprimné pokánie, nie je to smrteľný hriech alebo prestáva byť smrteľným hriechom, Boh nám ho odpustí a nikdy nám ho nebude pripomínať, ani brať do úvahy, hoci by to bol predtým akokoľvek veľký a ohavný hriech. Tento výklad, ktorý pochádza z učenia svätých otcov nám pomáha pochopiť, akú veľkú zodpovednosť nesieme za naše skutky, ale zároveň z neho vidíme aj to, aký veľmi milosrdný a dobrý je náš Boh, ktorý dokáže odpustiť všetko, ak vidí u nás úprimnú snahu o nápravu. Je veľmi povzbudzujúce vedieť, že všetko, naozaj všetko sa dá napraviť a zachrániť, ak sa splní podmienka úprimného pokánia, takže s chuťou do pokánia a nápravy života! Kým žijeme, nikdy nie je neskoro. Po smrti to už nejde, lebo to by už nebolo úprimné. Preto Cirkev tak veľmi varuje pred vedomou samovraždou, lebo pri nej si človek sám berie možnosť pokánia z toho, čo urobil. Keď človek pácha smrteľný hriech, čiže akýkoľvek hriech vedome, dlho a bez pokánia, nemôže byť spasený a nepripúšťa sa k Eucharistii (sv. Prijímaniu). Ak spáchal nie smrteľný hriech, čiže zo slabosti, nechtiac a činí z neho úprimné pokánie, odpúšťa sa mu Bohom aj Cirkvou a človek je pripustený k Eucharistii ihneď alebo po nejakom čase, ktorý sa udeľuje len preto, aby sa ukázalo, či pokánie bolo naozaj úprimné a či sa prejavilo aj v zmene života, čiže v skutkoch. Pri svätej tajine krstu v Pravoslávnej Cirkvi Hospodin odpúšťa všetky druhy hriechov, ak je samozrejme táto tajina spojená s úprimným pokáním. Pokánie, ako sme vysvetlili vyššie, odstraňuje smrteľnosť akéhokoľvek hriechu a umožňuje jeho odpustenie.“
S láskou v Christu
jerej Štefan Pružinský, ml.
17. jún 2010
Untitled Document
|