Pekné popoludnie!
piatok 29. marca 2024

Stiahnuť mp3!
kalendár juliánsky gregoriánsky

sviatok má Svätí mučeníci Sabinus a Papas
ZAJTRA sviatok má Náš prepodobný otec Alexej, Boží človek

sviatok má Náš prep. o. Marek, aretúzsky bis., a Cyril, diakon
ZAJTRA sviatok má Náš prepodobný otec Ján, autor spisu Lestvica (Rebrík)

Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!


aktuálna verzia stránky TU
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015/2016
----------------------------------------------------------------------------------------------
späť

Otázka

„Prečo pravoslávny veriaci sa nemôže po smrti dať spopolniť a prečo ženy nemôžu ísť za ikonostas, keďže som počula, že v minulosti mohli.“

Ľubica

Odpoveď

Milá Ľubica

„Pravoslávna Cirkev neschvaľuje a odmieta spopolnenie z nasledujúcich dôvodov. Telo človeka je Božie stvorenie, ktoré bude vzkriesené a bude prebývať v oduchovnenom stave spolu s dušou vo večnosti. Z uvedeného dôvodu ho Cirkev nijakým spôsobom nedovoľuje ničiť, ale naopak učí nás, aby sme k nemu prechovávali veľkú úctu aj po smrti. To je tiež príčina, prečo obrad pochovania ľudského tela obsahuje jeho posvätenie, prežehnávanie, okadzovanie a dokonca pobozkanie. Niektorí ľudia a nepravoslávni teológovia hovoria, že telo, s ktorým budú ľudia prebývať vo večnosti bude už nejaké iné telo. To, že táto myšlienka nie je pravdivá, vieme vďaka príkladu Isusa Christa, ktorého telo po vzkriesení už nebolo v hrobe. To znamená, že po vzkriesení Christos nedostal nejaké iné telo, ale prijal späť to isté, ibaže v oduchovnenom stave, vďaka čomu s ním mohol prechádzať cez dvere a podobne. A ak sa to takto udialo s Christom, tak isto sa to bude diať aj s veriacimi v Neho. Všetko totiž, čo Isus Christos vykonal v tele, vykonal preto, aby sme tou istou cestou mohli prejsť aj my. Toto je jedna z najdôležitejších právd pravoslávnej vierouky. Ďalším dôvodom, prečo Cirkev nesúhlasí so spálením tela je fakt, že duša sa s telom lúči postupne, podľa Tradície okolo troch dní. Ak by niekto v tomto období telo spálil, pre dušu by to znamenalo nutnosť urýchleného, bolestivého a dramatického rozlúčenia sa s telom, ktoré duša vtedy ešte vidí a vníma. Človeku je v týchto náročných chvíľach potrebné spôsobovať nie ešte väčšie skúšky a znepokojenia, ale radšej čítať Sväté Písmo a modlitby, aby duša načerpala duchovné sily a jej odchod do večnosti mohol byť čo najpokojnejší.
Čo sa týka otázky, prečo ženy nemajú chodiť za ikonostas, vec sa má takto. Za ikonostas nemajú chodiť nielen ženy, ale najlepšie nikto, kto tam nejde vykonávať nejakú bohoslužbu, pretože je to najsvätejšia časť chrámu. A keďže ženy sú Bohom povolané na iný druh služby Bohu, než je služba pri oltári, nemajú tam žiadny dôvod chodiť. Pre prirodzene zmýšľajúcu ženu je to úplne pochopiteľné. Okrem toho, kontakt s tým najsvätejším, čo je podstatou a centrom oltárnej časti chrámu – s Telom a Krvou Isusa Christa, majú ženy pri Svätom Pričaščeniji a to je úplne postačujúce. Nič im teda nie je odopreté a nie sú takto vôbec nijako ponižované. Výnimka sa občas robí iba v situácii, keď sa chrám nachádza na mieste, kde niet mužov a nemá kto v oltárnej časti vykonať niektoré úkony (napríklad zapáliť sviece, lampády, pripraviť bohoslužobný odev (rizy) a podobne). Takáto prax sa väčšinou uplatňuje iba v ženských monastieroch, kde sa na to určí niektorá zo starších a zbožných monašiek, ktorá urobí iba presne to, na čo dostala blahoslovenie kňaza, a odchádza preč. Na záver dodám už len jednu myšlienku, ktorú myslím výlučne pozitívne: Kiež by si ženy s láskou a ochotne plnili svoje ženské, nesmierne vzácne a vznešené úlohy v Cirkvi, ktorými majú slúžiť Bohu. Myslím tým najmä materstvo a zbožnú výchovu detí (1Tm 2, 15). Pretože keď tak ženy robia, keď sú ženy ženami, keď sa nechcú podobať mužom, ale správajú sa žensky, vtedy to aj mužom pomáha, aby boli mužmi, Cirkev prekvitá, pribúdajú v nej zbožní a svätí ľudia a život víťazí. Vtedy je radosť žiť!"

S láskou v Christu

jerej Štefan Pružinský, ml.
10. september 2010



Untitled Document