Pekné dopoludnie!
piatok 26. apríla 2024

Stiahnuť mp3!
kalendár juliánsky gregoriánsky

sviatok má Svätý hieromučeník Artemón a spoločníci
ZAJTRA sviatok má Náš otec svätý Martin Vyznávač, rímsky pápež

sviatok má Svätý hieromučeník Vasiľ, amázijský biskup
ZAJTRA sviatok má Svätý hieromučeník Simeon, Hospodinov príbuzný. Náš prepodobný otec Štefan

Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!


aktuálna verzia stránky TU
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015/2016
----------------------------------------------------------------------------------------------
späť

Otázka

„Sláva Isusu Christu! Otče, chcem sa spýtať k údajným Christovým nevlastným bratom. Zmienku o tom som počul v bádaní po Christovom pobývaní počas prvých 30 rokov svojho života tu na zemi. Máme v pravosláví alebo inde viac informácií o tejto skutočnosti, resp. súvisí s tým nejaké poučenie pre kresťanov? Ďakujem za odpovede. S nami Boh!“

Martin

Odpoveď



„Sláva na viki Bohu! Takzvaní nevlastní Christoví bratia, ktorí sa spomínajú v Evanjeliu a niektorých listoch Nového Zákona, boli deťmi Jozefa a Jeho prvej manželky, ktorá sa podľa Tradície volala Salome. Bola príbuznou Alžbety a Presvätej Bohorodičky, dcérou Aggea, ktorý bol synom Barucha a bratom svätého Zachariáša, otca svätého Jána Krstiteľa. Jozef mal s ňou štyroch synov: Jakuba, Jozesa, Šimona aj Júdu a minimálne tri dcéry. Prvá z Jozefových dcér – Mária, sa v gruzínskych prameňoch nazýva Tamarou, v iných Martou, a podľa tradície patrila k ženám mironosicam. Druhá bola Salome, matka Jakuba a Jána, synov Zebedeových. Tretia a pravdepodobne posledná Jozefova dcéra sa volala Ester. Potom, čo Jozefova manželka Salome zomrela, bol Jozef ako osemdesiatročný vdovec formálne zasnúbený s Máriou Isusovou Matkou, aby sa stal jej ochrancom, aby sa postaral o materiálne potreby Márie a Isusa a aby ochránil Bohorodičku pre zlým ohováraním, pretože počala zo Svätého Ducha, čo vtedy takmer nikto nemohol pochopiť. Informácie o Isusových nevlastných bratoch je možné nájsť vo Svätom Písme, v bohoslužobných textoch Pravoslávnej Cirkvi, v životopisoch sedemdesiatich apoštolov sv. Dimitrija Rostovského, v Cirkevnej Histórii Euzébia Cézarejského a u mnohých svätých otcov našej Cirkvi. Celá táto téma je podrobne spracovaná v knihe Všeobecný list sv. apoštola Jakuba, ktorá vyšla v minulom roku a dá sa vypožičať v knižnici Pravoslávneho kňazského seminára v Prešove, alebo kúpiť v predajni skrípt na PBF PU v Prešove alebo v niektorých kníhkupectvách. Zo života nevlastných bratov Isusa Christa vyplýva veľa poučení, z ktorých uvediem len tie najdôležitejšie. Napriek tomu, že celé detstvo prežili v bezprostrednej blízkosti vteleného Božieho Syna, nespoznali Ho, ani v Neho neuverili, kým nevstal z mŕtvych. Z toho je vidno, že kľúč k našej viere alebo nevere a tiež k spáse alebo zatrateniu sa nenachádza vo vonkajších okolnostiach, v ktorých žijeme, ale v našom srdci. Aj apoštol Pavol hovorí, že nikto sa nemôže vyhovárať, že nemohol spoznať Boha, ani syn veriacich rodičov, ani dieťa pohanov. Každý môže nájsť Boha a Božie Kráľovstvo vo svojom srdci a svedomí, ak chce. A naopak, ak človek nechce, nepomôže mu ani život v raji, ani žiadny zázrak. Vonkajšie okolnosti môžu našu vieru len do istej miery posilniť alebo oslabiť, urýchliť, alebo trochu spomaliť. Prípad apoštola Jakuba je tiež poučný v tom, že pre Cirkev nie je rozhodujúca formálna, ale neformálna autorita. Hoci apoštol Jakub uveril ako jeden z posledných spomedzi apoštolov, predsa si svojou horlivosťou a zbožnosťou získal takú autoritu, že na apoštolskom sneme mal nakoniec rozhodujúce slovo, ktoré všetci prijali. Nerozhodovali funkcie, miesto, ani veľkosť jeho biskupskej katedry, ale schopnosť čisto a sväto vyjadriť Božiu pravdu. Apoštol Peter bol naopak aj po Zostúpení Svätého Ducha napomenutý apoštolom Pavlom, že nekoná „podľa pravdy Evanjelia“ (Gl 2, 14).

S láskou v Christu

jerej Štefan Pružinský, ml.
3. august 2010



Untitled Document