Dobrý večer!
pondelok 16. septembra 2019

Stiahnuť mp3!
kalendár juliánsky gregoriánsky

sviatok má Svätý jeromuč. Antim, nikomédijský biskup. Náš prep. otec Teoktist (467)
ZAJTRA sviatok má Svätý jeromuč. Vavila, biskup veľkej Antiochie. Sv. pr. Mojžiš, ktorý videl Boha (1531 do narodenia Christa)

sviatok má Svätá všechválna veľkomučenica Eufímia (304)
ZAJTRA sviatok má Svätá mučenica Sofia a jej tri dcéry Viera, Nádej a Láska (137)

Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!


aktuálna verzia stránky TU
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015/2016
----------------------------------------------------------------------------------------------
späť

Navštívili sme Moskvu

Na svete je mnoho miest, ktoré stojí za to navštíviť. Iste každý má vysnívané a vytúžené miesto, na ktoré by sa rád pozrel a strávil tam zopár dní. Mojím snom už dávno bolo navštíviť Moskvu. Človek o nej veľa počul, veľa čítal a hoci to bolo mojím snom už od čias štúdií na Gymnáziu, Boh mi požehnal navštíviť Moskvu až tieto prázdniny.
Všetko sa to začalo dlhou cestou vlakom. A keď poviem dlhou, myslím to naozaj, že dlhou. Z Košíc sme vyrazili asi o 20:00. Vo vlaku som strávil celú noc, celý deň, ešte jednu noc a ráno asi o 10:00 sme už vystupovali v Moskve. Cítil som sa ako v rozprávke s pánom Willym Fogom na ceste okolo sveta.
Iste, človek má mnoho predstáv, domnienok, ba priam dalo by sa povedať, hypotéz ako asi Moskva vyzerá ako sa tam žije, aká je viera v národe a podobne. Prvý dojem na stanici: „Obrovitánska metropola!“ Áno, Moskva je naozaj jedným z najväčších miest sveta. Tak teda po poriadku. Taxíkom sme sa dostali do bývalého Andrejevského monastiera, ktorý dnes funguje už iba, ako farnosť, ale v jeho priestoroch sídli Synodálna knižnica i inštitút na preklad biblie do jazykov menšín žijúcich na území Ruska. Počnúc týmto dňom pre nás nastal týždeň exkurzií, prehliadok, návštev a všeličoho podobného... už neviem, či to všetko budem vymenovávať po poradí, no verím, že na nič nezabudnem.
Medzi prvými miestami sme boli pozrieť Červené námestie – nádherný chrám svätého Andreja Blaženého, kazanský chrám, GUM, a neobišli sme ani Leninovo mauzóleum.
Chrám Christa Spasiťeľa je impozantným dielom a človek si v ňom naozaj pripadá, ako veľmi malé stvorenie pred svojím Stvoriteľom. Aké by to bolo byť v Moskve a nevidieť Kremeľ. Tam sme zašli i do Oruženej palary a obzreli sme si diamantový fond (vystavený ruský poklad), Archangaľskyj, Blahoviščenskyj, samozrejme Uspenskyj sobor, v ktorom kedysi prebiehali korunovácie ruských cárov a dnes ustanovenia prezidenta a patriarchu. Opisovať nádherné zlatokopulové chrámy Kremľa až dych vyrážajúcim rozpisom sa radšej ani nebudem pokúšať, lebo by to bolo iba ochudobňovanie ich krásy. Jednoducho treba to zažiť a vidieť na vlastné oči. Mali sme možnosť vystúpiť i na kolokoľňu - zvonicu Ivana Hrozného, bol tiež zážitok, na ktorý sa nezabúda a vrelo to všetkým odporúčam.
Navštívili sme i Cárskoje selo – letné sídlo ruských cárov a množstvom chrámov i iných historických budov a nádhernými parkami, ostatne ktorých je v Moskve neúrekom. Asi najznámejším chrámom v Cárskom sele je starobylý Voznesensský chrám postavený z bieleho kameňa a naozaj vyzerá akoby sa vznášal vo vzduchu, ktorý dali postaviť rodičia cára Ivana Hrozného.
Zaujímavé je tiež navštíviť Novodevičí monastier i cintorín pod ním, kde sú pochované významné osobnosti ruskej histórie.
Daniilovský monastier je v súčasnosti sídlom ruského patriarchu, je to taktiež jeden z monastierov, ktoré fungujú výlučne iba ako monastier, pretože v súčasnosti je na teritóriu Moskvy, ktoré z časti fungujú ako múzeum a z časti ako monastier.
Donský monastier sa nám podarilo navštíviť skoro pred koncom bohoslužieb a veľký chrám nám otvorili istotne len po modlitbách svätého patriarchu Tichona, kde sú uložené jeho ostatky.
Sritenský monastier je malý, nenápadný ukrytý v hlbinách rušného mesta a stal sa podľa môjho názoru akoby misijným monastierom. Na bohoslužby tam každodenne prichádza veľa mladých ľudí. Okrem toho sritenský monastier je veľmi aktívny vo vydávaní kníh a má asi najväčšie ruské cirkevné vydavateľstvo. Okrem iného si záznamy zo sviatočných a nedeľných bohoslužieb môžete vypočuť na ich často obnovovanej internetovej stránke – pravoslávie.ru.
Svjataja právednaja mati Matrono molí Boha o nas! Tak túto modlitbu je často počuť v Pokrovskom ženskom monastieri, kde sú uložené mošči – ostatky svätej blaženej Matrony Moskovskej. Na nedeľné popoludnie strávene na tomto svätom mieste istotne nikdy nezabudnem.
Okrem Moskvy sme mali možnosť navštíviť i Vladimír, mesto vzdialené od Moskvy asi 120 km východne. Je to starobylé mesto, mnohými nazývané i historickým srdcom Ruska. Prastaré chrámy postavané z bieleho kameňa, so zaujímavými reliéfmi a zlatými kupolami dávali celému mestu svojrázny historický nádych. Uspenský sobor, ktorého najstaršia časť pochádza z 12. storočia a istý čas v ňom boli uložené ostatky svätého kniežaťa Alexandra Nevského, sa ešte dodnes pýši svojimi freskami prepodobného Andreja Rubleva.
Monastier kúsok za Vladimírom je preslávený čudotvornou ikonou Presvätej Bohorodičky. Počas komunizmu bol zatvorený a zrušený. Dnes je tam opäť mníšsky život v plnom prúde a súčasné sestry sa veľmi zapríčinili o jeho obnovu. Skvostom medzi chrámami, ktoré sa nám podarilo navštíviť bol chrám Pokrova na Nerle. Umiestnený je uprostred velikánskej lúky na malej vyvýšenine a hneď pod ním sa stekajú dve riečky. Svojím nádherným položením naozaj pripomína Pokrov Božej Matky.
Hoci je Moskva veľmi rušná metropola v každom chráme, v každom monastieri, môže človek nájsť pokoj, stíšenie i oddych.
K úžasným (toľko ne na ruskom a na slovackom jazyke) a nezabudnuteľným zážitkom patria i stretnutia s ľuďmi. Nám ich Boh požehnal stretnúť neúrekom. Pomaly sa predo mnou odrýva portrét a skutky otca Alexandra Meňa, známeho ruského teológa a kňaza, ktorý pred i po páde komunizmu v Rusku sa veľkou mierou zaslúžil o obnovenie duchovného života v spoločnosti. Počuť rozprávanie duchovných detí o svojom duchovnom otcovi nemôže nezanechať hlboké dojmy a pocity. Otec Alexander z chrámu svätých Kozmu a Damiána bol spolupracovníkom otca Alexandra Meňa a dodnes sa snaží viesť farnosť v duchu myšlienok otca Meňa. Jeho milé privítanie a živý záujem o nás, o našu Cirkev pôsobilo tak, ako keby sme sa už roky rokúce poznali.
Ďakujem milostivému Bohu za blahoslovenie takejto cesty a to hlavne vďaka sestre Lýdii, vďaka ktorej som mohol aspoň z časti spoznať toto centrum Ruskej pravoslávnej Cirkvi.

zdroj: Alexander Haluška
20. november 2011





Untitled Document